Členovia organizácií pracujúcich ako súčasť organizovaného zločinu si zarábajú rôznymi spôsobmi, pričom časť zisku je vždy legálna. Táto legálna časť zisku pochádza z podnikov (reštaurácií, hostincov, kolkární, krčiem, hotelov, ubytovní a podobne) alebo zo sprostredkovacej činnosti, ako je napríklad preprava osôb a materiálu – pričom objednávateľ dobre vie, že v rukách takýchto ľudí sa prepravovanému objektu nič nestane; poskytovanie príslušníkov súkromnej bezpečnostnej služby objednávateľom a podobne.

            Omnoho zaujímavejšou sa javí i vo filmoch spracúvaná činnosť, ktorá zabezpečuje zisk nelegálnym spôsobom. Práve pri tejto činnosti rozdeľujeme mafiánskych šéfov na bossov a Bossov. Bossovia s malým ,,b“ sú hrubokrkí holohlaví zbohatlíci z predmestia Bratislavy, ktorý terorizujú časť mesta, majú svoje nabúchané korby, kvadratúry, ktoré im zabezpečujú výnosy z výpalníctva a podobne. Bossovia s malým ,,b“ riadia predaj drog školopovinným deťom, požičiavanie peňazí, áut, zbraní a iných komodít za nehorázne úroky a poplatky, prevádzkovanie drobných, špinavých verejných domov a podobne.

            Viac však toho vieme o bossoch s veľkým ,,b“, keďže ich činnosť je lepšie zdokumentovaná a verejnosti známa. Vyššou ,,klasou“ sú už iba bossovia s väčším ,,b“, čo už sú väčšinou politicky činní, s konexiami sa oháňajúci profesionáli, ktorí sú zákonom takmer nepostihnuteľný, vďaka konexiám na súdoch, v policajnom zbore a na prokuratúre. Títo už zarábajú vo veľkom, na každé odvetvie svojej zárobkovej činnosti už majú svojich ľudí, a oni samotní tak od istého momentu už majú ruky čisté, a v prípade nejakého iniciatívneho policajta jednoducho predhodia zákonu bieleho koňa. Bossovia s veľkým ,,b“, najmä tí, napojení na bossov s väčším ,,b“, nehovoriac o bossoch s väčším ,,b“ samotných, sú často previazaní so štátnymi orgánmi, a ich vyšetrovanie je tak prakticky nemožné: podieľajú sa na prerozdeľovaní eurofondov, z čoho majú svoj zisk, oných 30% z každej vybavenej zmluvy.