Každý bol mladý a pamätá si, alebo skôr rozmýšľa nad tým aké by to bolo, keby sa v tomto období vybral inou cestou, než akú si zvolil. Myslím tým predovšetkým cestu týkajúcu sa kariéry. Ak človek začne žiť aktívnym životom a začne zarábať, čas začne veľmi rýchlo utekať a ani sa nenazdáme, svoj osud už máme v tomto smere akosi určený. Preto si myslím, že je zaujímavé pozrieť sa na dnešnú mládež a to konkrétne na to, akú si zvolia cestu.

• Povolanie, alebo tvorba niečoho vlastného?
Taký priemerný mladý človek výjde školu a má vek na to, aby si mohol začať oficiálne zarábať, čo sa snaží využiť. Vidí lákadlo v podobe rýchlych peňazí a je mu v podstate aj jedno, o aké zamestnanie ide. Takisto túži byť čo najrýchlejšie samostatný. Mať zamestnávateľa, ktorý mu bude hradiť odvody plus mesačne dávať výplatu. A ďalšia vec, v dnešnej dobe berú zamestnávatelia do úvahy predovšetkým skúsenosti uchádzača. Teda ak nejakú dobu po škole čaká, následne to bude mať s pohovormi veľmi ťažké.

Niekto však rozmýšľa trochu odlišným štýlom. V takom priemernom prípade je jasné, že aj takýto človek musí začať radovým zamestnaním ale skrátka sa neuspokojí s myšlienkou, že celý život bude odkázaný na zamestnávateľov a biedne pracovné ponuky. Práve takáto myšlienka ho ťahá k založeniu vlastného podnikania, alebo je skrátka od prírody tvorivý a túži túto svoju vlastnosť využiť. V takom prípade však musí rátať s tým, že za všetky byrokratické postupy, ale hlavne svoje financie a zisk bude zodpovedný predovšetkým a jedine on. Na začiatku ho môže odradiť aj fakt, že do podnikania sa musí najskôr vložiť relatívne vysoký kapitál a zisk prichádza zvyčajne až po dlhšej dobe, no aj to samotný zisk je otázny. Takýto človek musí mať pevnú mieru v to, čo robí a čo chce vlastne dosiahnuť.

• Takže situácia sa má asi takto a človek by sa mal možnosť rozhodnúť predovšetkým sám. Nie každý dokáže byť šikovný zamestnanec v určitom odvetví a zasa nie každý dokáže založiť prosperujúci podnik. Alebo ešte lepšie povedané, každého nemusí napĺňať práca v určitom odvetví a zasa každého nemusí baviť podnikanie. Niekedy môže nastať v oboch prípadoch až odpor k tomu, akú činnosť si dotyčný vybral. V takom prípade je to chyba. Podnikanie i povolanie sú prácou nie zábavou, to je jasné, ale človeka dotyčná aktivita musí aspoň trochu baviť a napĺňať, predovšetkým v nej musí vidieť aspoň určitý zmysel.